Covid19 - dobrovoľníci
Rok 2020 je zatiaľ jedným z najnáročnejších rokov, aké sme zažili. Zrejme do smrti ostane v našich mysliach ako rok stigmatizovaný vírusom Covid-19. Je ním poznačené fungovanie nielen našej spoločnosti, ale aj všetkých nás. Žijeme s ním deň čo deň už niekoľko mesiacov, počujeme o ňom v správach, rozprávame sa o ňom s našimi blízkymi. Je to realita, ktorá nám ukázala, ako pohodlne sme si žili doposiaľ, čo všetko sme mali „zadarmo“ a čo všetko sme si nevedeli vážiť.
Ale ukázala aj mnohé pozitíva – počas prvej vlny sme si vzájomne šili rúška, pomáhali s pripojením na internet, ponúkli sme svoju dezinfekciu či doniesli starým a chorým ľuďom pred dvere nákup, aby nemuseli vyjsť z bezpečia svojich domovov. Dnes – po prvej fáze plošného testovania, opäť vidíme, čoho všetkého sme ako spoločnosť schopní – len niekoľko dní pripravované celoštátne testovanie by sa nikdy nemohlo zrealizovať bez ochoty šikovných ľudí – ZDRAVOTNÍKOV, POLICAJTOV, VOJAKOV, ale i DOBROVOĽNÍKOV. Sme veľmi hrdí na Vás všetkých, ktorí ste dokázali obetovať svoje pohodlie a vystaviť sa riziku ohrozenia nákazov. Zvlášť sme hrdí na to, že mnohí naši študenti, pani riaditeľka, pani učiteľka, mnohí naši bývalí absolventi, ale aj súrodenci, rodičia, kamaráti sa ako dobrovoľníci zapojili,.. spoznáte niektorých?
„Tak najprv som sa bál, lebo riziko tam určite bolo, ale chcel som pomôcť u nás na dedine. Nebolo to nič zložité, iba sme dostali vykonaný test s číslom, ktoré sme následne zvolali a osoba, ktoré to číslo mala, predložila občiansky/zdravotný preukaz a potom sme im vypísali certifikát. Išlo to hladko a myslím si, že aspoň u nás to bolo veľmi dobre zorganizované.“ (Adam)
„Bola som veľmi prekvapená. Väčšinou sme sa stretli s prívetivými ľuďmi – napriek tomu, že museli vyčkať pomerne dlhé rady boli veľmi trpezliví a milí (až na pár výnimiek, samozrejme). „Klobúk dole pred OSSR, ktorí to takto dokázali vymyslieť a zorganizovať.“ (p. učiteľka Saška)
