Smer Švajčiarsko

V dňoch 10.9.-14.9. 2016 sa niekoľko študentov, profesorov i ľudí inak spojených s naším gymnáziom zúčastnilo zájazdu do Švajčiarska – krajiny spiežovcov, plesnivca, červených nožíkov a čokolády.
Sobota 10.9. 2016 sa niesla v znamení príprav a na jej sklonku sme už sedeli v autobuse pripravení na dlhú cestu i zmierení s tým, že na jej konci sa topánky akosi záhadne zmenšia. Nedeľu sme takisto strávili v cestovnom duchu, no počas cesty sme si urobili už prvú zastávku vo švajčiarskom Winterthure, kde sme navštívili Technoramu – jedno z najväčších a najznámejších vedeckých centier sveta. Areál s viac ako 500 exponátmi nám dal možnosť dotknúť sa, vyskúšať si a porozumieť fyzikálnym dejom od kmitania a vlnenia až po plazmu a optiku. Krása tohto miesta spočívala v tom, že nezáležalo na tom, čo všetko vieme (alebo skôr nevieme), každého to dokázalo nadchnúť a očariť. Vďaka svojej interaktivite dodala Technorama vede iný rozmer. Večer sme sa ubytovali na francúzskom území v hoteli Formula, kde nás „formulovo“ rýchla, ale hlavne teplá sprcha všetkých vzpružila a pripravila na ďalší deň.
Pondelok v Ženeve bol plnohodnotne strávený deň v pravom slova zmysle. Odštartovali sme ho na námestí pred Palácom národov, ktorému dominovala obrovská stolička s jednou zlomenou nohou. Tento drevený gigant je zasvätený obetiam nášľapných mín, ktoré takýmto štýlom bojujú za to, aby sa prestali používať. Nasledovala prehliadka sídla OSN, ktorá sa dá zhodnotiť ako perfektne načasovaná. V ten deň totiž politické sily nepracovali kvôli rešpektu voči moslimskému sviatku, čo nám, obyčajným smrteľníkom, umožnilo pozrieť si 3 úchvatné konferenčné miestnosti. Obzvlášť zaujímavá bola sála venovaná humanitárnym záležitostiam, ktorej vládol umelecky poňatý strop. Ten bol zdobený stalagmitami rôznych farieb, ktoré znázorňovali morské dno. Celú prehliadku dopĺňal príjemný a vecný výklad slovenskej sprievodkyne. Po sídle OSN sme sa vydali do CERN-u, čo bol pre mnohých z nás vrchol celého výletu a naša návšteva nemohla začať lepšie – čakal nás obed. Zvláštnosťou bolo, že pracovníci a turisti sa neseparovali, čiže sa bez problémov mohlo stať, že sme obedovali s nejakým vedcom. Nasledovala prednáška, ktorá nás zhruba uviedla do problematiky výskumu a ukázala nám, čo časticová fyzika vlastne je, aby sme pochopili, čo je vlastne gro ich práce. S náhlym pocitom všeznalých fyzikov sme si potom šli prezrieť vystavené časti fascinujúceho Veľkého Hadrónovho urýchľovača častíc LHC (Large Hadron Collider). Do podzemia k samotnej nádhere sme nezostúpili, no opäť slovenský i anglický výklad nám dali predstavu o tom, ako to funguje. Exkurziu po CERN-e sme zakončili v budove experimentu AMS (Alpha Magnetic Spectrometer), ktorého úlohou je skúmať temnú hmotu, antihmotu a chýbajúcu hmotu z medzinárodnej vesmírnej stanice. Hoci sme mali možnosť vidieť kontrolnú miestnosť priamo v prevádzke, najväčším zážitkom bol asi živý prenos zo stanice, kde mladá žena poletujúc v stave beztiaže zapisovala nejaké dáta. Zvyšok dňa sme strávili v samotnom meste, pokochali sa Ženevským jazerom a krásnymi kvetinovými hodinami, pozreli si Múr reformátorov, ženevskú univerzitu aj Hotel Richmond, kde v roku 1915 pobýval v exile T. G. Masaryk. Z okna autobusu sme zazreli dokonca i pomník rakúskej cisárovnej Alžbety, ktorá tu bola v roku 1898 zavraždená.
Náš posledný deň sme cestovali naspäť so zastávkou v Berne, konkrétne v jeho historickom centre. Prešli sme sa po uliciach so starodávnou dlažbou, s ktorou vedú ihličkové topánky neúprosnú vojnu, videli úžasnú katedrálu a radnicu z 15. storočia, množstvo fontán, z ktorých každá je umeleckým dielom, národnú banku, aj dom, v ktorom Albert Einstein od roku 1903 do 1905 prebýval a vydal 4 zo svojich najdôležitejších prác. Práve jemu sme venovali poslednú návštevu – pozreli sme si Einsteinovo múzeum. Zážitok z tohto mesta však nebol iba vizuálny. V uličkách bol občas z pivníc cítiť dozrievajúci Ementál, ktorý dotváral jedinečnú atmosféru Bernu.
Po ceste späť sme mohli ešte pozorovať nepoznačenú hornatú krajinu posiatu jazerami. Celé Švajčiarsko sa zdá byť ako jedny veľké, natiahnuté Tatry. Domov sme dorazili v skorých ranných hodinách, zas o niečo bohatší. Vidieť to rozhodne stálo za to.