Ocenenie pedagogičiek
Napriek tomu, že učiteľská profesia dostáva v tomto storočí poriadne zabrať a často sa skloňuje na jednej strane jej nedostatočné ohodnotenie – či už slovné alebo finančné, a na strane druhej neerudovanosť pedagógov, predsa sa ešte nájdu ľudia, ktorých tieto skutočnosti neodradia. Ľudia, ktorí si uvedomujú, že učiteľstvo nie je zamestnanie ale poslanie. Ľudia, ktorí si uvedomujú, že naša nádej sedí v školských laviciach, a preto je dôležité venovať jej čas, energiu a najmä lásku. Každoročne sa deň narodenia Jána Ámosa Komenského oslavuje ako Deň učiteľov, pri jeho príležitosti boli ocenené dve výnimočné učiteľky našej školy.
Andrea Michalková
„Učiteľstvo je práca, ktorú musíš cítiť.“
Záujem Andrey Michalkovej o prírodu bol badateľný odmalička – chodievala s rodičmi do lesa, zakladala si herbáre, robila si zbierky chrobákov a kameňov. Okrem lásky k prírode sa tiež chcela venovať mladým ľuďom. Práca s mládežou ju baví. Vždy ju poteší, keď sa žiak umiestni na nejakej súťaži, ako je SOČka alebo chemická olympiáda. Rada pomáha žiakom rozvíjať ich potenciál. Naopak, keď vidí sklamanie snažiaceho sa žiaka zo zlej známky, prežíva bolesť s ním. Tiež ju mrzí, že nemá čas a priestor na to, aby spolu so žiakmi robili viac experimentov.
K práci ju motivuje zodpovednosť - dať žiakom v danej oblasti dobré základy, aby v budúcnosti neboli stratení na vysokej škole ale ani v bežnom živote. Každé jedno ďakujem je pre ňu veľkým povzbudením. Keď vyjde z rúk učiteľa schopný žiak, je to najväčšia odmena.
Jaroslava Kériová
„Pre mňa nikdy nebol cieľom jazyk, ale práca s deckami.“
Jaroslava Kériová zrejme netušila, že sa jedného dňa stane učiteľkou jazykov na bilingválnom gymnáziu. Deťom sa chcela venovať už odmalička, ale jej pôvodná kombinácia predmetov bola slovenský jazyk a náboženstvo. Po štúdiu išla pomáhať ako dobrovoľníčka do afrického Nairobi, kde si rozšírila znalosti cudzích jazykoch. Angličtinu vyštudovala neskôr, keď chcela posunúť svoje vzdelanie na vyššiu úroveň. Má tiež vzťah k literatúre, aj k tej, ktorá je mimo osnov povinného čítania, čím si obohacuje slovnú zásobu a zlepšuje vyjadrovanie. Najradšej svojim študentom predstavuje diela, ktoré im približujú život v minulosti. Rada si tiež pozrie historické filmy, ktoré sú pre ňu skvelou didaktickou pomockou a cestou, ako pochopiť vtedajšie reálie v súvislostiach. Na hodinách anglickej gramatiky je jej cieľom, aby žiaci vedeli komplexne a správne vyjadriť svoje názory a myšlienky. Veľmi ju teší, keď sa z deciek stanú sebavedomí mladí ľudia so zanietením a vlastným názorom – takí, ktorí dokážu uplatniť to, čo sa naučili a byť prínosom pre spoločnosť. Je pre ňu tiež veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, keď vyjadria svoj názor konštruktívnou kritikou. Rada sa poučí zo študentských nápadov a impulzov. Na práci učiteľa vníma ako slabé stránky finančnú nedocenenosť a nízky spoločenský význam učiteľov.
